Luciano Pavarotti sa narodil 12. októbra 1935 v talianskej Modene v rodine pekára, jeho matka pracovala v tabakovej továrni. Začal spievať v mestskom zbore so svojím otcom - veľkým milovníkom opery. Po štúdiách pedagogiky pôsobil dva roky ako učiteľ náboženstva a telocviku na základnej škole, krátko aj ako poisťovací agent. Od roku 1956 chodil na súkromné hodiny spevu k Arrigovi Polimu, neskôr k Ettore Campoglianimu. V r. 1961 triumfoval v prestížnej medzinárodnej speváckej súťaži Concorso Internazionale, čo mu umožnilo ešte ten rok naštudovať postavu Rudolfa v opere Bohéma. Okamžite zanechal veľký dojem a dostal ponuky z viacerých divadiel. O dva roky neskôr oslnil v londýnskej Covent Garden, v 65. debutoval v La Scale, v 68. v Metropolitnej opere v New Yorku. Slávne koncerty absolvoval so svojimi tradičnými partnerkami - sopranistkami Mirellou Freniovou a Joan Sutherlandovou. Dnes je jedným z trojice najslávnejších tenorov, spolu s José Carrerasom a Placidom Domingom majú za sebou výnimočné vystúpenia. Z ich historického koncertu v rímskych Caracallských kúpeľoch v r. 1990 bol vydaný záznam, ktorý sa stal bestsellerom na celom svete. V r. 1991 spieval v Hyde Parku za prítomnosti princeznej Diany pre 150 tisíc divákov, o dva roky si ho v newyorskom Central Parku vypočulo 500 tisíc ľudí. Dodnes organizuje medzinárodnú súťaž pre mladých spevákov a s víťazmi účinkuje v spoločnom predstavení.
Košice túto sobotu dooslavovali. Samy seba na Dňoch mesta Košíc. Výkladná skriňa mesta - Hlavná ulica, okázalo vyzdobená a počas celého dňa úzkostlivo zametaná, ponúka čudesnú, niekoľko desiatok metrov dlhú šnúru makovníkov. Zo všetkých kútov znie hudba, chodcom sa rozdávajú letáky a pozvánky na všetky možné aj nemožné akcie. Do toho pestré pouličné výpravy šťastných maturantov. Na takéto hmýrenie akéhosi permanentného sviatku mesta sú už Košičania zvyknutí (aj vďaka svojmu hyperaktívnemu primátorovi, ktorý "svoje mesto" jednoducho nenechá vydýchnuť si). Teraz potrebovali svoj sviatok nejako zakončiť. A nie hocijakým zlatým klinčekom, ale poriadnym klincom. Keď Košice - tak Pavarotti, povedal si Schuster, a stalo sa...
Svoj sen - Luciano Pavarotti - vyslovil košický primátor už pred rokom, po koncerte troch svetoznámych sopranistiek. Meno zarezonovalo v ušiach, ale málokto bol skutočne presvedčený, že nejde len o sen megalomana a fantastu. Nakoniec sa to podarilo, aj vďaka inému menu: Tibor Rudas - americký producent vážnej hudby, ktorý stál už pri sprostredkovaní minuloročného košického veľkokoncertu. Ten sa skončil úspešne a Rudas so Schusterom si povedali - prečo nezaťať ešte vyššie? Prakticky už od skončenia koncertu troch sopranistiek sa začali prípravy na sobotňajší koncert Luciana Pavarottiho. Sprevádzané úspechmi aj nezdarmi. Primátorovi dodnes neprestali pripomínať, že od minuloročnej akcie zadlžil mesto dva a pol miliónom korún, pesimistom sa nechce ani pomyslieť, ako dlho budú musieť Košičania splácať túto parádu. Rudolf Schuster však tvrdí, že mesto neprišlo ani o korunu a všetko "zacvakali" organizátori: agentúra Travel Service Juraja Hrubanta (bývalého šéfa Opery SND). Postoj usporiadateľov sa dá zhrnúť slovami: nepýtajte sa, nepátrajte. Jasné je iba to, že išlo o čiastku bombastickú a že finančne zisková akcia to v žiadnom prípade nebude. Ďalší "tieň" akcie vyrobil samotný Rudolf Schuster, keď obvinil "orgány a firmy pod vplyvom HZDS" v Košiciach z nepriateľského postoja a bojkotu koncertu storočia. Na čo sa "nesopkárska" časť Košíc ozvala, že oni veru koncert bojkotovať nemienia, naopak, na koncert sa tešia a prídu vraj v hojnom počte. Schuster si tesne pred koncertom s viditeľným zadosťučinením ešte neodpustil poznámku: "Sponzori, ktorí odmietli sponzorovať, môžu iba ľutovať, že nesponzorovali." Isté je, že ak si aj miestni podnikatelia ako diváci koncert ujsť nenechali, neprišiel ani premiér, ani predseda parlamentu, no ani kultúrny minister Hudec, ktorý si kategórie treťotriednych určite aplikoval aj na zahraničných umelcov. Samozrejme, "zabudol" informovať aj denník Slovenská republika. Povrávalo sa dokonca o tom, že presne v deň koncertu organizuje inú, truc-slávu v hoteli Slovan (kde bol Pavarotti ubytovaný) východoslovenské knieža Alexander Rezeš. V Košiciach vám však nikto nič nepotvrdí, ani nevyvráti. V predvečer koncertu ste však s veľkou pravdepodobnosťou mohli v uliciach mesta stretnúť mnohých z opozičnej politickej špičky, nikto nepochyboval o účasti Pavla Ruska, Petra Dvorského, Pavarottiho si prišiel vypočuť aj Milan Čič.
DO EURÓPY NETREBA,
SVET PRIŠIEL ZA KOŠIČANMI
"My ani nemusíme chodiť do Európy. Dnes prišiel svet k nám," vyjadrila za mnohých Košičanov svoje pocity z "akcie storočia" Lýdia Urbančíková, redaktorka Slovenského rozhlasu, ktorý ako jediný zo slovenských elektronických médií mal práva odvysielať koncert maestra Pavarottiho "live". "Vieme, čo urobil pre hudbu na celom svete, poznáme jeho hlas. Ale počuť ho naživo, to je niečo celkom nové." Lýdia Urbančíková patrila k tým niekoľkým Košičanom, ktorí sa prípravám na koncert oddali celí a Pavarottiho návštevu považujú za životný zážitok a príležitosť. Dokonca sľúbila svojim kolegom z rozhlasu v Bratislave aj za nevyspytateľné počasie, že koncert určite bude. Nočnou morou však počas najintenzívnejších príprav ostávali predpovede, že maestrovi môže "odísť" hlas. Sám Pavarotti na piatkovej tlačovke priznal, že chlad nemá veľmi rád, a pre taký delikátny orgán ako hlasivky, je veľmi nebezpečný. Aj počasie sa zastrájalo. V piatok ešte ako-tak poslúchalo, v sobotu ráno spŕchlo, aby sa potom ukázalo slnko a organizátorov zlomyseľne učičíkalo. Okolo amfiteátra na Festivalovom námestí to vyzeralo ako na mravenisku. Pamätníci tvrdia, že na stretnutí prezidentov v Levoči zďaleka nebolo toľko ostražitosti. Ochromená doprava, húfy policajtov, hoci pre oko laika neviditeľných. Maestro sa totiž nerád pozerá na uniformy a zbrane, zvlášť v spojení s umením, a tak sa policajti prezliekli do civilu. Samozrejme, neodmysliteľné detektory. Fotografi to mali najhoršie, na chvíľu sa dokonca uvažovalo, že budú počas koncertu zavretí v špeciálnych priestoroch, aby sa "nepodaril" nejaký záber. Tie boli dovolené len počas prídavkov. Juraj Hrubant optimizmom pred koncertom neoplýval. Čakal, že hľadisko bude z 90 percent zaplnené. "Predalo sa málo lístkov, menej, ako sme čakali. Niektoré boli cenovo nepredajné, tak sme ich rozdali pred koncertom pracovníkom magistrátu, polícii, hosťom primátora." Ešte dve hodiny pred koncertom si mohli záujemcovia kúpiť lístky aj za 850 korún na státie alebo za tisíc či dvetisíc v celkom horných radoch. Organizátori sa dušovali, že vstupenky budú lacnejšie ako na Pavarottiho koncert v Prahe, kde sa pohybovali od 1500 do 10 000 korún. Košice sa však celkom nevmestili ani do čísel od 750 do 7500 Sk. Napokon sa tých 90 percent - teda asi 10 tisíc ľudí - zaplnilo, "pomohli" však už spomínané darované lístky. Navyše, Rudolf Schuster zaplakal nad stratou ďalších takmer päť miliónov korún, ktorú agentúra mala utrpieť tým, že podľa pôvodného predpokladu nebola postavená tribúna pre ďalších dvetisíc divákov. Dôvodom bola nespokojnosť Košičanov bývajúcich v okolí s prípadnými stavebnými prácami, ktoré by im načas strpčili život. A akoby čiernych správ nebolo dosť, už od štvrtku ležal vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou na Rastislavovej ulici zamestnanec maďarskej firmy BB Fekete Antal B., ktorý spadol pri stavbe konštrukcie javiska. "Môžem povedať len toľko, že jeho stav je veľmi kritický. Uvidíme zajtra," uviedol pre SME MUDr. Peter Beluš. Mnohí z návštevníkov, ktorí sa k amfiteátru začali trúsiť už od 14.00, netušili, že slávny tenor je už na mieste, o problémoch "tam vonku" nevie, a usilovne skúša. Nerozptyľovala ho prítomnosť snúbenice Nicoletty Mantovaniovej, i keď sa načas medzi novinármi rozšírila hystéria, že prišla s ním. Pavarotti sa disciplinovane nalaďoval na spoločnú nôtu s košickým orchestrom Štátnej filharmónie a s dvoma skvelými hudobníkmi, ktorých priviedol so sebou: so špičkovým maďarským dirigentom Jánosom Acsom, špecialistom na taliansku opernú tradíciu (ktorý diriguje všetky Belliniho, Pucciniho a väčšinu Verdiho opier), a hudobným darčekom - flautistom Andreom Grimminellim, ktorý sa blysol napríklad aj po boku Stinga a nahral s ním niektoré Bachove diela. Jedinou "hviezdnou" požiadavkou veľkého tenora v Košiciach bolo pivo, ktoré malo byť pripravené v šatni a vraj ho so svojím štábom aj vypil.
POČASIE SA
NAPOKON ZĽUTOVALO
"Moderátor" nielen tlačovky, ale aj samotného koncertu, primátor Schuster vystúpil v sobotu o 16.25 na pódium ako prvý a poďakoval počasiu, že Košiciam žičí. Nevediac, že ho práve zariekol. Po orchestrálnej predohre k Donizettiho Donovi Pasqualovi na scénu vstúpil sám Pavarotti. S nevyhnutnými dvoma rituálmi z poverčivosti: pri ceste zo zákulisia pred mikrofón prekročil hrdzavý klinec, z ruky nepustil bielu vreckovku. Po prvých dvoch skladbách už počasie zľutovanie nemalo. Hľadisko amfiteátra sa premenilo na farebný koberec dáždnikov. Diváci napriek plným rukám, chladu a mokru, dokázali obdivuhodne po každej skladbe búrlivo zatlieskať. A dážď očividne neuškodil ani maestrovmu prejavu. Do upršaných, zatiahnutých Košíc, aj pre desiatky postávajúcich za bránami amfiteátra, zneli najkrajšie árie Donizettiho, Verdiho, Pucciniho, Bizetových či Leoncavallových opier, ku koncu pridal typické slnečné talianske ľudové piesne. Dažďu sa plány najskôr snažil prekaziť samotný slávny tenor, keď potrebnú polhodinovú prestávku skrátil na päťminútovú, napokon sa už asi nemohol pozerať ani pánboh. Počas prídavkov (Pavarotti vraj pridával, nadšený organizáciou a najmä publikom, neobvykle veľa), a možno práve aj pre fotografov, ktorým bolo súdené koncert až do prídavkov iba počuť, konečne zasvietilo slnko. Pavarotti poďakoval (zaznelo aj slovenské "ďakujem") a predposlednú pieseň koncertu O sole mio venoval nielen slnku, ale aj mestu, jeho primátorovi a všetkým, ktorí prišli na koncert zmoknúť. "Bolo to nádherné. Ľutoval by som, keby som nemohol prísť. Nie som spokojný, ja som unesený. Pavarotti ukázal niečo Slovensku, ale platí to aj naopak. Košičania ukázali že je tu národ vnímavý, kultúrny. Práve takýmto spôsobom Slovensko vstupuje do Európy," nadchýnal sa pre SME predseda Ústavného súdu Milan Čič. Aj zmoknutý Peter Dvorský bol unesený: "Bol to úžasný zážitok. Poznám Pavarottiho veľmi dobre, ale chcel som ho vidieť a počuť tu, na Slovensku. Bolo cítiť, že sa odovzdal naplno. Tak ako všetci, ktorí tu boli, aj ja sa hlboko skláňam pred jeho umením." Spokojnosť netajil ani riaditeľ Štátnej filharmónie v Košiciach Július Klein a trúfa si tvrdiť, že výkon, ktorý hráči na koncerte podali, im pomôže presadiť sa na európskej hudobnej scéne.
KONCERTOM
SA VŠETKO NEKONČÍ
Koncertom sa všetko neskončilo. Pokračovalo sa recepciou v hoteli Bankov. Na večeri, pripravenej v rustikálnom štýle (pôvodne plánovanej v špeciálnom stane na terase, no kvôli počasiu prenesenej do interiérov hotela), si známy gurmán Pavarotti pochutnával na rolovanom syre, broskyniach plnených indickým šalátom, plnenom rostbífe, troch ďalších druhoch mäsa, pečeni, slaninke, aj štrúdli so zmrzlinou, a napriek tomu, že je milovníkom talianskej kuchyne, veľmi si pochvaľoval. Z recepcie s asi tristo pozvanými - zástupcami sponzorov a hostí, by malo vzísť niekoľko desiatok tisíc korún pre Nadáciu Harmony Petra Dvorského. Spokojnosť s koncertom Luciana Pavarottiho bez rozdielov vyjadrovali diváci, hostia, aj organizačný tím na čele s Tiborom Rudasom, vďaka ktorému Košice absolvovali už druhý veľký hudobný zážitok. Maestro odletel ešte v sobotu večer po recepcii do svojej rodnej Modeny. Šťastný, že necháva v Košiciach hlboký umelecký dojem. Za to, že zostávajú, i keď rozhodne nie po hudobnej stránke, pochybnosti iného druhu, rozhodne nemôže. Košice - malý "štátik" sám pre seba, rozoraný dvoma vplyvnými skupinami na čele s dvoma vplyvnými mužmi, nedokázali úspešné podujatie uchovať čisté, posudzované iba z umeleckého hľadiska. Ešte dlho sa tu budú dohadovať, kto mal koncert sponzorovať, kto na poslednú chvíľu odriekol a prečo, koľko to koho bude stáť, a do akej miery v tom všetkom stála politika. Luciano Pavarotti sám seba nekompromisne označuje za výlučne apolitického človeka, ktorý by nikdy nevstúpil do žiadnej strany. Ľudia, ktorí sa okolo neho v Košiciach prezentovali, aj tí, ktorí ho programovo odignorovali, to o sebe tvrdiť nemôžu.
Autor: ALEXANDRA TINKOVÁ, KRISTÍNA MAGDOLENOVÁ
